Pre niekoho je začiatok septembra začiatok školského roka. Začína sa základná škola, stredná škola a pre niekoho aj vysoká, aj keď poväčšine tá sa začína až koncom septembra alebo počas októbra. Pre niekoho je to len zmena triedy, pre niekoho nová škola, nový ľudia.
Pre niekoho je september obdobie jarmokov, zábavy, kolotočov a dobrého burčiaku. Nebudem klamať, keď poviem že burčiak je jeden z mála alkoholov, ktoré nikdy neodmietnem a nemám problém ísť potom aj na kolotoče. Pijem s rozumom a preto sa ešte žiadna nehoda nestala.
Nechodím ale na také, čo idú aj dole hlavou.
Pre mňa ale od istého času začiatok septembra symbolizuje ešte niečo iné. Začiatok novej etapy života sa u mňa datuje od roku 2014, kedy som sa presťahovala do Bratislavy. Od vtedy sa držím hesla „Nikdy neviete, kam vás život zaveje“.
Často krát mi „dospeláci“ vraveli, ako mi ešte len bude chýbať škola. Úprimne ? teraz som spokojnejšia. Nemala som to v škole vždy ľahké. Prešla som si obdobiami, kedy som bola šikanovaná, či už za moje neprispôsobivé správanie (ako vodnár ťažko znášam vyššie autority, a nechápavosť okolia) ale aj za moje záľuby (od základnej školy sledujem anime – japonské animované seriály, a aj keď na tom nieje nič zlé, tak niektorým ľudom to ležalo v žalúdku.) V neskoršom veku to boli rýpania v oblasti začínajúceho modelingu, že na to nemám a celkovo som vždy bola tá „iná“. Okrem toho som sa aj ťažko učila veci, ktoré ma nebavili.
ale za to krásne farebná príroda.
Práve preto som rada, že školské obdobie mám už za sebou, a radšej sa predieram životom ako „dospelák“.
Školské časy si pripomínam už len školskými uniformami do ktorých sa prezliekam v rámci cosplayu. Vždy sa mi páčil ten nápad, mat na škole rovnošatu a ráno žiadna dilema „Čo si dnes oblečiem ???“
Od septembra 2014 som 3x pomyselne zmenila adresu a o prácach, ktoré som skúsila ani nehovorím, tých bolo možno aj zo 5, z toho som ale v jednej pracovala viac ako rok. Vyskúšala som si TPP, aj čiastočný úväzok. Bola som na recepcii, aj v kancelárii aj ako pomocník v sushi bistre. V tom čase som ešte nevedela, že raz založím živnosť vo fotografií, aj keď som sa tejto činnosti venovala aj v tom období ako hobby.
Na jednej strane, si občas hovorím, prečo som radšej nedržala jazyk za zubami, keď prišla príležitosť prestavovať sa do Bratislavy, ale na druhej strane možno by som nebola tam kde som teraz