Patríte tiež do skupiny ľudí, u ktorých je niekedy ťažko odhadnúť správny vek ? Dokonca sa aj dobrovoľne oblečiete a nastajlujete tak, že si vaše okolie ťuká na čelo že „kedy už konečne dospejete ?“ (v zmysle obliekania).
Ale existuje nejaké morálne pravidlo, do akého veku sa ako treba obliekať ? Ako to je „vyzerať ako dospelák“ ? Často sa stretávam s rôznymi predsudkami alebo názormi, že človek keď je už dospelý, mal by aj tak vyzerať. Samozrejme, to nevylučujem, má to určité výhody, ale prečo by sme sa mali obmedzovať v móde ? Hlavne ak nám s tým stále korešponduje vzhľad ?
Súhlasím, že keď si nejaká staršia pani dá na seba ružové tričko s disney princeznou, tak to už vyzerá trošku komicky. Treba mať samozrejme v sebe aj trošku sebakritiky či už niečo naozaj nieje cez čiaru.
Občiansky aj na radler
Ale ak ste už prekročili prah dospelosti, a stále si od vás pýtajú občiansky ak kupujete čo i len nealko radler v obchode, tak v takej „teen móde“ sa naozaj nemusíte obmedzovať a treba si užívať svoju predĺženú mladosť. Veď predsa to je skôr výhoda, že nestarneme, no nie ?
Nie som žiadny fashion guru ani sa nepovažujem za nákupnú maniačku, no rada sa oblečiem do rôznych fashion štýlov. Je ale pravdou, že preferujem módu, s ktorou by som stále zapadla hoc aj medzi deviatačky na základnej škole. Mám rada motívy ako kvietočky, hviezdičky, mašličky, motýliky (aké prekvapnie ? ) ale páčia sa mi aj rôzne funky či cartoon motívy. Nepohrdnem ani vtipným textom na tričku. Volániky, tyl a atypické tvary, to je tiež moje.
Chameleón
Samozrejme, sú momenty, kedy potrebujem aj ja vyzerať serióznejšie, tak občas volím aj vizáž, ktorá mi roky naopak pridá. V tomto mám vcelku výhodu, že som taký chameleón. Vďaka sile makeupu a oblečenia viem vyzerať v rozmedzí od 15 do 30 rokov. Tvrdenie „šaty robia človeka“ sedí ako uliate, lebo je to čistá pravda.
Nemyslím to ale tak, že šaty menia aj charakter človeka, to sa nenechajte zmiasť. Bolo by veľmi povrchné súdiť niekoho podla toho, čo má oblečené. Šlo mi len o akési vyjadrenie určitého vyžarovania. Ak pracujete v kancelárii, kde síce nieje určený dresskód, budete vyzerať serióznejšie v biznis oblečení ako v teplákoch a mikine, najmä ak za vami chodia klienti alebo aj kolegovia. Ale ak robíte v obchode s metalovým oblečením, tak je samozrejmé, že módu prispôsobíte svojmu pracovisku, aby ste opäť viac zapadli medzi kolegov či zákazníkov. Ale aj to nieje pravidlo. Mala som obdobie kedy som sa venovala štýlom, na ktoré som jednoducho nevyzerala.
Je handicapom vyzerať mladšie na svoj vek ?
Ja práve s týmto mávam občas problém. Mám pocit, akoby ma ľudia nebrali úplne vážne. Lebo keď ma vidia v mojom bežnom vzhľade, v oblečení ktoré bežne nosím, si automaticky myslia, že mám tak možno čerstvých 18 a niekedy ani to nie. Uvedomujem si tento handicap ale potom si poviem, že dôležitejšie je pre mňa to, ako sa ja cítim v danom oblečení. Pokiaľ sa ma to bytostne netýka, neobmedzuje ma to a nešikanuje, tak idem radšej v tom svojom štýle. A občas potom dostanem aj študentské zľavy na kebab či autobus
Ale má to aj svoje pozitívum. Veľmi ma baví, keď takým ľudom poviem následne môj reálny vek, a že ja už neštudujem a rozbieham svoje vlastné podnikanie. Ten prekvapený pohľad ľudí stojí za to.
V tomto článku netreba hľadať nejaký hlbší zmysel. Ide len o také moje vyjadrenie pocitov, názorov a zaujímavostí z môjho života. Chcela som vyjadriť môj pohľad na túto záležitosť a dodať vám odvahu. Ak máte stále chuť sa obliekať ako teenager, smelo do toho. Možno sa nájde pár ľudí, čo vás za to bude odsudzovať ale dôležité je, ako sa cítite vy a čo sa páči vám. Ak ste podobný prípad ako ja, nieste v tom sami.
Táto téma vznikla tak spontánne. V jeden letný deň som si vymyslela spontánne fotenie v meste, kde som zvolila práve outfit, ktorý môj reálny vek trošku skresľuje.