Letná sezóna je v plnom prúde a vy ste sa stále nerozhodli kam ísť toto leto na dovolenku ? Čo tak vymeniť more za hory ? Ani ja som si nemyslela, že niekedy budem tráviť letnú dovolenku v kopcoch ale stalo sa, preto platí “nikdy nehovor nikdy”.
Som človek, čo preferuje more a pláž, no nedokáže tam ležať celý deň. Som za aktívnu dovolenku, kedy sa človek nestíha nudiť. Určite ste si pomysleli, ak ste podobný typ ako ja “a čo sa dá v horách robiť cez leto? Určite je tam dokonca aj zima”. Ja vám ukážem opak, že aj v horách si každý nájde to svoje a môže zažiť a vidieť niečo nové.
Mestečko Seefeld
Mestečko Seefeld je vsadené do Tirolských álp vo výške 1 180 m nad morom, severne od krajského mesta Innsbruck. Toto mestečko sa prezýva aj ako “Olympia region Seefeld” z prozaického dôvodu – konali sa tu zimné olympijské hry a taktiež je dejiskom rôznych majstrovstiev sveta v lyžovaní, chodia sem na sústredenia aj rôzne svetové tímy z rôznych oblastí športu. Naposledy sa tu konali majstrovstvá sveta v lyžovaní túto zimu 2019, a mestečko žilo prípravami na túto udalosť už rok dopredu. Síce som priamo na majstrovstvách nebola, pri tomto odpočítavaní som sa vždy odfotila.
Prečo píšem práve o nom ? lebo to je vždy náš ciel cesty, miesto nášho ubytovania a východiskovým bodom na výlety.
Tento krát sme tu boli len od pondelku do piatku. Cestujeme sem vždy v noci, aby sme využili už aj prvý deň naplno. Ako to ale reálne vyzerá ? že celý deň sa spamätávame z dlhej cesty a aj tak ho skoro celý prespíme. Kto sledoval instastorky, tak bude mat približne prehlad o tom, ako vyzeral náš týždeň. Počasie nám krásne vyšlo, takmer každý deň sme mali krásnych 30 stupňov a naozaj sme sa nestihli nudiť.
Druhý deň
Druhý deň bol z časti pracovný a z časti relaxačný. (Práca na dovolenke ? vysvetlím v ďalšom článku ) V tento deň sme sa boli len prejsť po letnom Seefelde, ochutnať novú reštauráciu a neskôr večer posedieť u vzdialenej rodiny, ktorú tu má priateľ a vďaka ktorej sem stále chodíme. Po Seefelde sa naozaj dá prechádzať krížom krážom a vždy objavíte niečo nové a zaujímavé. Kostolík na dolných fotografiách je akousi dominantou mestečka, nájdete ho aj na magnetkách. Keď sme už pri nich, tiež zbierate magnetky ? Ja veru som magnetková, no niekedy zabudnem. Potom si poviem že tam musíme ísť ešte raz.
Fotky dole, sú z hlavného námestíčka v Seefelde, kde sa konajú rôzne kultúrne podujatia, koncerty, markety. Aj teraz tam jeden bol, a ochutnala som aj niečo, čo som doteraz nemala. Medovú zmrzlinu ! Mňam! Nájdete tu rôzne výrobky od domácich výrobcov a farmárov. Hlavne medové produkty, mäsové špecialitky a dokonca aj produkty z olív. Okrem jedla aj ručne vyrábané upomienkové predmety, hračky, doplnky do domácnosti. V suvenírových obchodoch vždy nakúpite aj teplé ponožky, papuče, slnečné okuliare a čokoľvek, čo sa vám v horách zíde.
Tretí deň
V tretí deň, v stredu sme si vyhradili na turistiku. Ja a turistika to nejde veľmi dokopy, nakoľko mám veľmi zlú kondičku. No chcela som vidieť niečo nové, tak som sa prekonala. Kopec Joch, priamo nad Seefeldom sme si už pozreli niekoľko krát (napíšem vám o ňom v spomínanom druhom článku), tak sme sa vybrali za iným vysokým kopcom. Ten sa nachádzal ale už za hranicami Nemecka, v mestečku Mittenwald, v ktorom sme ale tiež neboli prvý krát.
Parkovať sa dá priamo pri stanici lanovky – platí sa parkovné, ak si dobre pamätám 3 € na deň. Obojsmerný lístok na lanovku stojí pre dospelú osobu 29,50 € + platí sa depozit za kartu, asi 3 €, ktoré vrátia pri odovzdaní karty na recepcii lanovky.
Výstup na kopec sme si uľahčili lanovkou, a vyviezli sme sa na vrch “Bergwelt Karwendel” do výšky 2244 metrov nad morom. Keď sme išli na lanovku, sme mali tak trochu šťastie, lebo dve cesty pred nami bola kabína úplne plná. Keď sme nastupovali my, už bola poloprázdna. Nemám klaustrofóbiu ani fóbiu z ľudí, ale tlačiť sa v malej kabíne s ďalšími osobami mi nieje najpríjemnejšie.
Človek si myslel, že však vyvezieme sa tu, popozeráme, pofotíme a ideme nazad, ale reálne sme tu snáď strávili aj 4-5 hodín. To sme chceli ísť z turistiky na obed, no to už bola skoro rovno večera. Celý kopec sme si dookola prešli po turistickej trase. Sú tu aj ťažšie trasy, smerom na taký kríž, ale to už je len pre skúsenejších, nakoľko sa tam priam lezie po skale, kde sa človek istí. Poviem vám, s mojou kondičkou som mala v niektorých miestach naozaj “na mále”. Už celkovo sa dýcha vo vyšších polohách ťažšie, a keď sa k tomu pridá človek lapajúci po dychu tak to nieje dobré kombo. No podarilo sa mi to predýchať na lavičke, keď sme prišli už do najvyššieho bodu základnej turistickej trasy. Tie výhľady ale stáli za to. Celkovo existuje turistická trasa, kedy môžete celý kopec zdolať peši, či už smerom hore alebo dolu. Lístok na lanovku sa dá kúpiť aj jednosmerný.
Na záver sme si dali malé občerstvenie na schladenie v miestnom bufete, a pozreli sme si aj malé Alpské múzeum – vstup zdarma. Dokonca sme tu stretli prekvapenie v podobe obsluhy zo Slovenska. Aj vás vždy poteší keď stretnete Slováka v zahraničí na mieste, kde by ste to nečakali ?
Počkať, schladenie v takej vysokej polohe ? áno, na slnku pocitová teplota bola okolo 27-28 stupňov ale vzduch bol svieži, dýchateľný. Preto som bola oblečená ako vidíte – na letno. V ruksaku som ale mala zbalené aj dlhé gate či mikinu, ak by sa počasie náhodou zvrtlo – na to nezabúdajte, hory sú zradné a počasie sa tu môže zmeniť aj z minúty na minútu.
Tento deň sa ale stále nekončí, konečne sa ideme najesť v miestnej talianskej reštaurácii – pizzerii. Ja preferujem takú tú pravú Talianskú pizzu, tenšie cesto, kvalitné suroviny a mali sme šťastie že reštauráciu, ktorú som našla naplnila naše očakávania.
Cena za pizzu sa tu pohybuje približne 10-12 € za bežný priemer. Základná margerita začína tak na nejakých 9 € a pri špecialitkách je to tak 15 €. Ceny píšem všeobecne už aj z iných pizzerií, ktoré sme v okolí navštívili v minulosti.
Cestou na apartmán do Seefeldu, sme sa zastavili ešte v mestečku Scharnitz, kde sme sa šli pozrieť na krásne alpskú modrú rieku Isar. O nej vám viac poviem v druhom článku medzi tipmi na výlet, nakoľko tam sme už raz boli a ani teraz sme tam neboli naposledy. A áno, je tak čistá že sa chcete z nej napiť.
Štvrtý deň …
… bol opäť pracovno oddychový. Co sa týka tej oddychovej časti, išli sme vyskúšať niečo nové, kde sme ešte neboli. Aj keď nie tak celkom. Naša cesta viedla do podniku menom StrandPerle. Boli sme sa tu raz najesť ale počas leta sa tu dá aj okúpať. Majú vlastný bazén a pláž na kúpanie v miestnom jazere. Vstupné je 5,90 € na dospelú osobu ale my sme prišli už presne o 16:00, kedy vstupné bolo znížené na 3,20 €.
Kedysi som bola vcelku otužilá, nemala som problém s veľmi studenou vodou, aj keď zase ľadový medveď zo mňa nebol nikdy. Bohužiaľ sa mi nepodarilo vliezť do vody v jazere, bola na mňa naozaj už príliš studená. Škoda, lebo chcela som si povedať že “tak, kúpala som sa už aj v horskom jazere!” Ale nestalo sa. Tak som sa omočila aspoň v bazéne.
Deň sme zakončili gastronomickým zážitkom v podobe návštevy už tiež overenej reštaurácie, kde sme si dali vynikajúceho grilovaného pstruha na cesnakovom masle. Ale pstruha si tu viete dat snáď až na 10 rôznych spôsobov. Ale nebojte sa, ak nemáte radi ryby, najete sa tu tiež. Pri reštaurácii nájdete aj malú farmičku s jazierkom, kde chovajú rôzne kačice, prepelice a ozdobou sú aj čierne labute. Tie samozrejme niesu na pekáč.
Keď sme sa vracali na apartmán, začuli sme hudbu z námestia. Opäť nás to len presvedčilo, že aj keď Seefeld je mestečko známe hlavne pre zimné športy, aj v lete to tu poriadne žije. Všade bolo plno ľudí a dýchalo to dovolenkovou atmosférou. Ako slnko zapadalo, obloha sa začala zafarbovať do krásnych ružovo oranžovo fialových tónov.
Odchod domov
Ani sme sa nenazdali, a museli sme odcestovať domov, za povinnosťami ktoré nám nedovoľovali ostať dlhšie. Dúfam, že sa mi podarilo aspoň trochu priblížiť atmosféru tohoto čarovného mestečka a jeho okolia, a možno som vám zasadila malého chrobáčika do hlavy, a vyskúšate tento typ dovolenky aj vy ?